Obec Streženice

Oficiálne stránky obce Streženice.

Menu


Obecný úrad

pondelok 7.30 - 11.45 12.15 - 15.30
utorok 7.30 - 11.45 12.15 - 15.30
streda 7.30 - 11.45 12.15 - 16.30
štvrtok nestránkový deň
piatok 7.30 - 11.45 12.15 - 14.30


Počas stránkových dní vám radi pomôžeme.

Starosta:
Ing. Juraj Hrišo

mobil: 0905 597 891
e-mail:  

starosta@obecstrezenice.sk

Pracovníci OÚ:

Ing. Elena Sitárová
Bc. Jaroslava Kadlecová

 

telefón: 042/467 51 35
fax: 042/467 51 35
mobil: 0917 878 668
e-mail:  

obec.strezenice@stonline.sk


Hľadať


Návštevy

TOPlist


Reklama


 


http://www.aicomp.sk


Aktuality

Návrh územného plánu obce Streženice

Oznamy obceNávrh územného plánu obce Streženice
Vyvesené dňa 06.07.2016
Vyvesené do   06.08.2016

Vyhláška-stiahnuť tu 2 - dotknuté orgány

Verejné prerokovanie pre občanov bude dňa 26.07.2016 v sále domu kultúry v Streženiciach v čase od: 15hodiny.

Dokumenty na stiahnutie:
Výkresy:
- LPF

Dokumenty na stiahnutie:
Textová časť


Autor: Starosta | Streda, 06.07.2016 15:00, Aktuality,

ÚPN - Obce Streženice

Oznamy obceÚzemný plán obce Streženice

Oznámenie o strategickom dokumente Streženice
- k dispozicií sú lokality, ktoré sa zaradili do územného plánu - na stiahnutie tu


Autor: Starosta | Pondelok, 06.06.2016 14:50, Aktuality,

Územný plán obce Streženice

Oznamy obceZmena územného plánu obce Streženice ÚPN-O Streženice

Zadanie územného plánu obce Streženice - na stiahnutie

Oznámenie o prerokovaní zadania
Verejná vyhláška: na stiahnutie




Autor: Starosta | Utorok, 15.12.2015 11:00, Aktuality,

Oznam

Školská jedáleň

OZNAM

Školská Jedáleň  oznamuje rodičom detí v MŠ, aby platby za stravu zastavili na mesiac júl a august. Ďalší poplatok za stravu je potrebné uhradiť v auguste na mesiac september.  

Suma stravného je nezmenená . T.j. 24,99 na číslo účtu SK67 5600 0000 0028 0507 0005 ,  variabilný symbol: rodné číslo dieťaťa. Poplatok je potrebné uhradiť najneskôr do 20. dňa v mesiaci (t.j. do 20. augusta na september,  do 20.septembra na október.....).

Preplatky za mesiace Január, Február , Marec, Apríl, Máj, Jún budú vrátené na Váš účet v priebehu  2. júlového týždňa  (od 6. 7.- 10.7.).



Autor: Skola | Streda, 24.06.2015 10:00, Aktuality,

Jedálny lístok

Školská jedáleň


Autor: Skola | Štvrtok, 04.06.2015 09:00, Aktuality,

Ďaľšie aktuality

O obci

Téma: Samospráva
Autor: Obec Streženice   Streda, 26.01.2011 22:15
Samospráva

Obec Streženice leží na styku Ilavského podolia s Bielymi Karpatmi pri ústí Bielej vody do Váhu. Poloha obce je 49° 6´ severnej zemepisnej šírky a 18° 8´ východnej zemepisnej dĺžky. Celé katastrálne územie obce je najvýchodnejším výbežkom podcelku Bielych Karpát – Vršatských bradiel.

Východná časť územia sa rozkladá prevažne na nízkych terasových naplaveninách Váhu.  Väčšia časť územia je odlesnená, súvislejšie lesy sa nachádzajú len v západnej časti územia, nesúvislé porasty aj v juhovýchodnej časti. Na severe hraničí katastrálne územie Streženíc s katastrálnym územím Púchova (jeho miestnej časti Púchov – Hrabovka), v najsevernejšom výbežku, na východnom svahu Dlhej lúky (581m n. m.), sa stretáva s katastrálnym územím Hornej Breznice, potom sa stretáva s katastrálnym územím Dolnej Breznice, na juhu hraničí s katastrálnym územím Medného, na východe (v dolnej časti) spočiatku s katastrálnym územím Dolných Kočkoviec, potom (v hornej časti) s katastrálnym územím Púchova (jeho miestnej časti Púchov – Horné Kočkovce). Centrum obce sa nachádza v severovýchodnej časti katastrálneho územia, v severnej časti územia sa ešte nachádzajú miestne časti Keblie a Slatina,  v južnej časti miestna časť Štepnice. Komunikačnou osou územia je štátna cesta I/507 Púchov – Pruské, prechádzajúca pozdĺž východnej hranice katastrálneho územia.

Rozloha katastrálneho územia Streženíc je 798 hektárov. Nadmorská výška v strede obce je 260 m. n. m. Najnižšia poloha je 256 m. n. m., je to v mieste, kde staré koryto Váhu  opúšťa katastrálne územie. Najvyššia poloha je 546 m. n. m.- je to zalesnená kopa Keblie, najvýchodnejší horský výbežok Bielych Karpát, ktorý je zároveň výškovou dominantou a nachádza sa v západnej časti katastrálneho územia. Z výraznejších vrcholov  možno ešte uviesť Štepnickú skalu (420 m. n. m.), ležiacu v južnej časti katastrálneho územia.

Približne sto metrov od posledného domu na pravej strane Streženíc, napravo od železničnej trate, smerom na Moravu je časť Keblie, ktorá bola kedysi ako záhradkárska lokalita, plná lúk, ovocných sadov, pasienkov a malých políčok. Dolinka Keblie je ako dvojstrana listu, vľavo chladná tienistá časť, kde sneh pretrváva najdlhšie z celého okolia Púchova, vpravo je časť slnečná, plná chránených rastlín so slivkovými a jabloňovými sadmi. Stredom doliny preteká malý, ale dravý potôčik, kedysi plný rýb. V Kebli sú lokality Bobovec, Mošteňanec, Pod Keblie, Za Hôrkou, pod Červenou horou. Zmienka o prvých osídlených drevených domoch je z roku 1934, kedy polia a pasienky kúpili osadníci z Terchovej a Čadce od majiteľov Zigu, Gáborka, Holienčíka. V časti Bobovec kúpili polia Martinovičovci z hrabovského mlyna. V súčasnosti je Keblie krásnou obytnou i rekreačnou zónou.

Celkový počet obyvateľov v roku 2008 bol 871 a obývali 280 obytných domov.

Celkový počet obyvateľov v roku 2014 bol 930 a obývali 315 obytných domov.

V prvej polovici dvadsiateho storočia bola v obci iba jedna ulica, ktorá tvorila typickú potočnú zástavbu. Dnes majú Streženice ulice s názvami: Hlavná, Púchovská, Školská, Cintorínska, Družstevná, Krížna, Záhradná, Keblanská, Štepnická.

Reliéf územia v severovýchodnej privážskej časti je povrch katastrálneho územia plochý. Smerom na západ povrch vystupuje do pahorkatinného reliéfu a vrchovinným reliéfom Keblia a okolia a na juhovýchodnom svahu Dlhej lúky. Z hľadiska  energie reliéfu môžeme povedať, že ide o silne zvlnený až mierne rezaný reliéf; na západe územia stredne rezaný reliéf – na východe územia rovinný, nepatrne zvlnený až pahorkatinný reliéf.

Na území pramení jediný výraznejší potok – Kebliansky potok. Pramení v západnej  časti katastrálneho územia na východnom  svahu sedla medzi Keblím a Dlhou lúkou. Menší potok – Štepnický potok pramení neďaleko miestnej časti Štepnice. Východnou časťou územia preteká staré kryto Váhu a Vážsky kanál. Z hľadiska režimu odtoku vody je územie v oblasti vrchovino – nížinnej s dažďovo – snehovým režimom odtoku. V katastrálnom  území obce sa nachádzajú tri minerálne pramene. Prvý prameň, nazývaný aj „Slatina“, nachádza sa na hornom konci obce. Druhý prameň, nazývaný aj „Nas Slatinou“, je na západnom konci obce asi 300m od prameňa „Slatina“. Tretí prameň, nazývaný aj „Podkeblí“, bol pôvodne v roku 1928 zachytený do dreveného kadlubu, v roku 1944 bol nad prameňom vymurovaný ochranný kryt z kameňa. Nachádza sa na konci miestnej časti Keblie.

V malej časti východného územia  sú v prevahe jelšové lužné porasty, v západnej časti prevažujú kvetnaté bukové a smrekové lesy. Kroviny sú v katastrálnom území len riedko roztrúsené, stromy sú dobre zastúpené. Hlavnými lesnými drevinami sú buk lesný (Fagus silvatica), borovica lesná (Pinus sylvestris) a smrek obyčajný (Picea abies), v menšej miere aj dub zimný (Quercus petraea). Značne rozšírená je aj breza bradavičnatá (Betula pendula). Priamo v obci je zastúpená lipa (Tilia). Z krovín sú to mezofilné trnkové kroviny a vrbiny.

Zo známejších živočíšnych druhov sa na území vyskytujú: slimák obyčajný (Helix pomatia), húseničiar pyžmový (Calosoma sycophanta), bystruška lesklá (Carabus obsoletus), pľuzgiernik lekársky (Lytta vesicatoria), nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), obaľovač zelený (Tortrix viridana), mníška veľkohlavá (Lymnatria disopar), fúzač veľký (Cerambyx credo), fúzač alpský (Rosalia alpina), bystruša (Tachina grossa), ojedinele sa objaví aj roháč obyčajný (Lucanus cervus). Bežne rozšírená je myš domová (Mus musculus musculus), oba druhy vrabcov, sýkorky, hýle, drozd čierny. V lesnej časti územia sa bežne vyskytuje veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), kuna hôrna (Martes martes), plch obyčajný (Glis glis). Z lovnej zveri je zastúpená srnčia zver, v lesnej časti sa vyskytuje aj líška (Vulpes vulpes). Z chránených  živočíchov možno ešte spomenúť drozda čvíkotavého (Turdus pilaris), strakoša veľkého (Lanius excubito), jaštericu múrovú (Lacerta muralis). Na vlhkejších miestach sa vyskytuje aj salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov sa vyskytujú najmä užovka ( Natrix natrix) a zmija (Vipera beris). V minulosti bol známy aj výskyt vydry riečnej (Lutra lutra) a raka riečneho (Astacus astacus) v Keblianskom potoku. Kebliansky potok bol tiež známy ako pstruhová voda. Vo východnej časti územia (pri starom koryte Váhu) sa vyskytujú kačica divá (Anas platyrhynchos) a bocian biely (Ciconia ciconia).  Z hľadiska živočíšnych regiónov celé katastrálne územie patrí do vnútorného obvodu Západných Karpát.

Podnebie z hľadiska klimatických oblastí  sa územie Streženíc nachádza v teplej oblasti mierne vlhkej – v teplom, mierne vlhkom okrsku s chladnou zimou. Prevláda tu teda na východe územia mierne teplá kotlinová klíma, na západe územia mierne teplá horská klíma.



Náhodné fotky

IMG_1135_Zmenit_velikost.JPG

P1030689_Zmenit_velikost.JPG

ObrAAzok_020_Zmenit_velikost.jpg

IMG_5654.JPG


Oznamy obce


Najbližšie podujatia

Video Oldies Party
9.9.2016
...

Streženická hodová zábava
17.9.2016
...

Noche Cubana
12.11.2016
...


DÔLEŽITÉ TELEFÓNNE ČÍSLA

TIESŇOVÉHO VOLANIA

112 - Integrovaný záchranný systém
 
150 - Hasičský a záchranný zbor

155 - Zdravotnú záchrannú službu

158 - Políciu

© Obec Streženice.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.12 sekúnd
Internetové stránky vytvoril a spravuje Jozef Karas.