Obec Streženice

Obec Streženice leží na styku Ilavského podolia s Bielymi Karpatmi pri ústí Bielej vody do Váhu. Poloha obce je 49° 6´ severnej zemepisnej šírky a 18° 8´ východnej zemepisnej dĺžky. Celé katastrálne územie obce je najvýchodnejším výbežkom podcelku Bielych Karpát – Vršatských bradiel.

Východná časť územia sa rozkladá prevažne na nízkych terasových naplaveninách Váhu.  Väčšia časť územia je odlesnená, súvislejšie lesy sa nachádzajú len v západnej časti územia, nesúvislé porasty aj v juhovýchodnej časti. Na severe hraničí katastrálne územie Streženíc s katastrálnym územím Púchova (jeho miestnej časti Púchov – Hrabovka), v najsevernejšom výbežku, na východnom svahu Dlhej lúky (581m n. m.), sa stretáva s katastrálnym územím Hornej Breznice, potom sa stretáva s katastrálnym územím Dolnej Breznice, na juhu hraničí s katastrálnym územím Medného, na východe (v dolnej časti) spočiatku s katastrálnym územím Dolných Kočkoviec, potom (v hornej časti) s katastrálnym územím Púchova (jeho miestnej časti Púchov – Horné Kočkovce). Centrum obce sa nachádza v severovýchodnej časti katastrálneho územia, v severnej časti územia sa ešte nachádzajú miestne časti Keblie a Slatina,  v južnej časti miestna časť Štepnice. Komunikačnou osou územia je štátna cesta I/507 Púchov – Pruské, prechádzajúca pozdĺž východnej hranice katastrálneho územia.

Rozloha katastrálneho územia Streženíc je 798 hektárov. Nadmorská výška v strede obce je 260 m. n. m. Najnižšia poloha je 256 m. n. m., je to v mieste, kde staré koryto Váhu  opúšťa katastrálne územie. Najvyššia poloha je 546 m. n. m.- je to zalesnená kopa Keblie, najvýchodnejší horský výbežok Bielych Karpát, ktorý je zároveň výškovou dominantou a nachádza sa v západnej časti katastrálneho územia. Z výraznejších vrcholov  možno ešte uviesť Štepnickú skalu (420 m. n. m.), ležiacu v južnej časti katastrálneho územia.

Približne sto metrov od posledného domu na pravej strane Streženíc, napravo od železničnej trate, smerom na Moravu je časť Keblie, ktorá bola kedysi ako záhradkárska lokalita, plná lúk, ovocných sadov, pasienkov a malých políčok. Dolinka Keblie je ako dvojstrana listu, vľavo chladná tienistá časť, kde sneh pretrváva najdlhšie z celého okolia Púchova, vpravo je časť slnečná, plná chránených rastlín so slivkovými a jabloňovými sadmi. Stredom doliny preteká malý, ale dravý potôčik, kedysi plný rýb. V Kebli sú lokality Bobovec, Mošteňanec, Pod Keblie, Za Hôrkou, pod Červenou horou. Zmienka o prvých osídlených drevených domoch je z roku 1934, kedy polia a pasienky kúpili osadníci z Terchovej a Čadce od majiteľov Zigu, Gáborka, Holienčíka. V časti Bobovec kúpili polia Martinovičovci z hrabovského mlyna. V súčasnosti je Keblie krásnou obytnou i rekreačnou zónou.

Celkový počet obyvateľov v roku 2008 bol 871 a obývali 280 obytných domov.

V prvej polovici dvadsiateho storočia bola v obci iba jedna ulica, ktorá tvorila typickú potočnú zástavbu. Dnes majú Streženice ulice s názvami: Hlavná, Púchovská, Školská, Cintorínska, Družstevná, Krížna, Záhradná, Keblanská, Štepnická.

Reliéf územia v severovýchodnej privážskej časti je povrch katastrálneho územia plochý. Smerom na západ povrch vystupuje do pahorkatinného reliéfu a vrchovinným reliéfom Keblia a okolia a na juhovýchodnom svahu Dlhej lúky. Z hľadiska  energie reliéfu môžeme povedať, že ide o silne zvlnený až mierne rezaný reliéf; na západe územia stredne rezaný reliéf – na východe územia rovinný, nepatrne zvlnený až pahorkatinný reliéf.

Na území pramení jediný výraznejší potok – Kebliansky potok. Pramení v západnej  časti katastrálneho územia na východnom  svahu sedla medzi Keblím a Dlhou lúkou. Menší potok – Štepnický potok pramení neďaleko miestnej časti Štepnice. Východnou časťou územia preteká staré kryto Váhu a Vážsky kanál. Z hľadiska režimu odtoku vody je územie v oblasti vrchovino – nížinnej s dažďovo – snehovým režimom odtoku. V katastrálnom  území obce sa nachádzajú tri minerálne pramene. Prvý prameň, nazývaný aj „Slatina“, nachádza sa na hornom konci obce. Druhý prameň, nazývaný aj „Nas Slatinou“, je na západnom konci obce asi 300m od prameňa „Slatina“. Tretí prameň, nazývaný aj „Podkeblí“, bol pôvodne v roku 1928 zachytený do dreveného kadlubu, v roku 1944 bol nad prameňom vymurovaný ochranný kryt z kameňa. Nachádza sa na konci miestnej časti Keblie.

V malej časti východného územia  sú v prevahe jelšové lužné porasty, v západnej časti prevažujú kvetnaté bukové a smrekové lesy. Kroviny sú v katastrálnom území len riedko roztrúsené, stromy sú dobre zastúpené. Hlavnými lesnými drevinami sú buk lesný (Fagus silvatica), borovica lesná (Pinus sylvestris) a smrek obyčajný (Picea abies), v menšej miere aj dub zimný (Quercus petraea). Značne rozšírená je aj breza bradavičnatá (Betula pendula). Priamo v obci je zastúpená lipa (Tilia). Z krovín sú to mezofilné trnkové kroviny a vrbiny.

Zo známejších živočíšnych druhov sa na území vyskytujú: slimák obyčajný (Helix pomatia), húseničiar pyžmový (Calosoma sycophanta), bystruška lesklá (Carabus obsoletus), pľuzgiernik lekársky (Lytta vesicatoria), nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), obaľovač zelený (Tortrix viridana), mníška veľkohlavá (Lymnatria disopar), fúzač veľký (Cerambyx credo), fúzač alpský (Rosalia alpina), bystruša (Tachina grossa), ojedinele sa objaví aj roháč obyčajný (Lucanus cervus). Bežne rozšírená je myš domová (Mus musculus musculus), oba druhy vrabcov, sýkorky, hýle, drozd čierny. V lesnej časti územia sa bežne vyskytuje veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), kuna hôrna (Martes martes), plch obyčajný (Glis glis). Z lovnej zveri je zastúpená srnčia zver, v lesnej časti sa vyskytuje aj líška (Vulpes vulpes). Z chránených  živočíchov možno ešte spomenúť drozda čvíkotavého (Turdus pilaris), strakoša veľkého (Lanius excubito), jaštericu múrovú (Lacerta muralis). Na vlhkejších miestach sa vyskytuje aj salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov sa vyskytujú najmä užovka ( Natrix natrix) a zmija (Vipera beris). V minulosti bol známy aj výskyt vydry riečnej (Lutra lutra) a raka riečneho (Astacus astacus) v Keblianskom potoku. Kebliansky potok bol tiež známy ako pstruhová voda. Vo východnej časti územia (pri starom koryte Váhu) sa vyskytujú kačica divá (Anas platyrhynchos) a bocian biely (Ciconia ciconia).  Z hľadiska živočíšnych regiónov celé katastrálne územie patrí do vnútorného obvodu Západných Karpát.

Podnebie z hľadiska klimatických oblastí  sa územie Streženíc nachádza v teplej oblasti mierne vlhkej – v teplom, mierne vlhkom okrsku s chladnou zimou. Prevláda tu teda na východe územia mierne teplá kotlinová klíma, na západe územia mierne teplá horská klíma.